Premenné

Premennú je možné prirovnať k pamäťovému priestoru, pre programátora je dôležitá. Premenná je v C# deklarovaná takto:

<dátový typ> <meno>;

Príklad by mohol vyzerať takto:

string meno;

Toto je najzákladnejšia verzia. Premenná však ešte nemá hodnotu. Hodnota sa jej môže priradiť neskôr alebo súčasne s deklaráciou:

<data type> <name> = <value>;

Ak táto premenná nie je lokálnou premennou v metóde, v ktorej práve pracujete, ale je napríklad prvkom triedy, môžete nastaviť aj modifikátory prístupu k premennej:

<modifikátor prístupu> <dátový typ> <meno> = <hodnota>;

A kompletný príklad:

private string name = "John Doe";

Časť modifikátor prístupu sa vzťahuje na triedu, a tak úplné vysvetlenie pojmu modifikátor prístupu môžete nájsť v kapitole o triedach. Koncentrujme sa na vlastnú premennú a na príklad, kde ich skutočne použijeme niekoľko:

using System;

namespace ConsoleApplication1
{
    class Program
    {
    static void Main(string[] args)
    {
        string firstName = "John";
        string lastName = "Doe";

        Console.WriteLine("Name: " + firstName + " " + lastName);

        Console.WriteLine("Please enter a new first name:");
        firstName = Console.ReadLine();

        Console.WriteLine("New name: " + firstName + " " + lastName);

        Console.ReadLine();
    }
    }
}

Jasné, veľa z tohoto už bolo vysvetlené, takže skočíme priamo k zaujímavej časti. Predovšetkým, deklarujeme viacero premenných typu string. String jednoducho obsahuje text, ako môžete vidieť, keďže im dávame priamo hodnotu. Ďalej, vypíšeme na konzolu riadok textu, kde použijeme tieto dve premenné. String je zostavený pomocou znaku ‘+’ tak, aby obsahoval svoje jednotlivé rozdielne časti.

Ďalej, žiadame užívateľa, aby zadal nové krstné meno, a potom zavoláme metódu ReadLine() na prečítanie užívateľovho vstupu z konzoly a jeho zapísanie do premennej firstName. Hneď ako užívateľ stlačí kláves Enter, nové krstné meno je priradené premennej, a v následujúcom riadku toto meno vypíšeme opäť, aby sme ukázali zmenu. Práve sme použili našu prvú premennú a jednu najdôležitejšiu vlastnosť premennej: schopnosť meniť svoju hodnotu počas behu programu.

Iný zaujímavý príklad pracuje s matematikou. Tu je, je založený na kóde, ktorý je v mnohom rovnaký ako sme práve použili:

int number1, number2;

Console.WriteLine("Please enter a number:");
number1 = int.Parse(Console.ReadLine());

Console.WriteLine("Thank you. One more:");
number2 = int.Parse(Console.ReadLine());

Console.WriteLine("Adding the two numbers: " + (number1 + number2));

Console.ReadLine();

Vložte to do našej Main metódy a vyskúšajte. Jediný nový "trik", ktorý tu používame, je metóda int.Parse(). Táto jednoducho číta string a konvertuje ho na celé číslo. Ako môžete vidieť, táto aplikácia nevykonáva validáciu vstupu užívateľa, a preto, keď zadáte niečo, čo nie je číslom, objaví sa výnimka. Viac o výnimkách neskôr.

Premenné & rozsah platnosti

Doteraz sme používali iba lokálne premenné, teda premenné, ktoré sú definované a použité v rovnakej metóde. Premenná, ktorá je definovaná vnútri metódy v C#, nemôže byť použitá mimo tejto metódy - preto sa volá lokálna. Ak poznáte aj iné programovacie jazyky, možno tiež viete niečo o globálnych premenných, na ktoré môžete pristupovať z viacerých miest, ale C# nepodporuje koncept globálnych premenných. Namiesto toho môžete definovať dátový prvok triedy, na ktorý je možné pristupovať zo všetkých metód tejto triedy. Dovoľte mi toto demonštrovať na príklade:

using System;

namespace VariableScope
{
    class Program
    {
    private static string helloClass = "Hello, class!";

    static void Main(string[] args)
    {
        string helloLocal = "Hello, local!";
        Console.WriteLine(helloLocal);
        Console.WriteLine(Program.helloClass);
        DoStuff();
    }

    static void DoStuff()
    {
        Console.WriteLine("A message from DoStuff: " + Program.helloClass);
    }
    }
}

Všimnite si helloClass dátový prvok, deklarovaný v rozsahu platnosti triedy namiesto vo vnútri metódy – toto nám dovolí pristupovať naň z obidvoch našich metód, z našej metódy Main() a rovnako aj z našej metódy DoStuff(). To neplatí pre našu premennú helloLocal, ktorá bola deklarovaná vnútri metódy Main() a preto môže byť použitá iba vnútri tejto špecifickej metódy.

Koncept vymedzovania oblasti, kde bola premenná deklarovaná, sa volá rozsah platnosti a zabraňuje vášmu kódu vo vytváraní nepreberného množstva premenných, ktoré môžu byť menené na príliš veľa miestach. Ďalšia technika, ktorá nám v tomto pomáha, sa volá modifikácia prístupu k členom triedy (v tomto prípade ilustrovaná použitím kľúčového slova private), o ktorej sa budeme rozprávať v kapitole o triedach.

Zhrnutie

Premenné vám dovoľujú ukladať data rozličných typov, napr. textové stringy, čísla alebo užívateľské objekty. Existujú lokálne premenné, ktoré sú prístupné vo vnútri metód, v ktorých boli definované, a existujú dátové prvky triedy, na ktoré sa môže pristupovať zo všetkých metód triedy, a dokonca aj mimo triedy, pokiaľ to ich modifikátor prístupu umožňuje.