Hello world explained

V minulej kapitole sme v našej prvej C# aplikácii skúsili vypísať trochu textu do konzole. Aby sme videli nejaký progres, nešli sme príliš do detailov o riadkoch kódu, ktorý sme použili, takže v tejto kapitole si vysvetlíme príklad z Hello world. Ako asi vidíte z kódu, niektoré riadky vyzerajú podobne, preto ich rozdelíme do skupín a jednotlivo vysvetlíme. Začneme najkratšími a najbežnejšími znakmi v našom kóde: { a }. Označujeme ich ako zložené zátvorky a v C# značia začiatok a koniec logického bloku kódu. Zložené zátvorky sa používajú v mnoho iných jazykoch, vrátane C++, Javy, JavaScriptu a veľa ďalších. Ako vidíte v kóde, používajú sa pre zabalenie niekoľkých riadkov kódu, ktoré patria k sebe. V neskorších príkladoch bude jasnejšie ako sa používajú.

Poďme pekne zo začiatku:

using System;
using System.Collections.Generic;
using System.Linq;
using System.Text;
using System.Threading.Tasks;

using je kľúčové slovo, zvýraznené na modro v editore. Kľúčové slovo using vkladá menný priestor (tzv. namespace) a menný priestor je kolekcia tried. Triedy nám poskytujú určitú druh funkcionality a keď preacujeme s pokročilým IDE akým je Visual Studio, dokonca samo nám bude vytvárať časti triviálneho kódu. V tomto prípade nám vytvorilo triedu a vložilo potrebné, či bežne používané menné priestory. V našom prípade nám vložilo 5 menných priestorov, z ktorých každý obsahuje množstvo použiteľných tried. Napríklad sme použili treidu Console, ktorá je súčasťou menného priestoru System.

Na druhej strane, napríklad taký System.Linq sme vôbec nepoužili, takže ak máte radi čistý kód, môžete tento riadok odstrániť, ale zatiaľ to moc vecí neovplyvní.

Ako môžete vidieť, dostali sme dokonca aj svoj vlastný menný priestor:

namespace ConsoleApp1

Menný preistor ConsoleApp1 je teraz hlavným pre túto aplikáciu a nové triedu budú štandardne jeho súčasťou. Samozrejme je možné to zmeniť a vytvárať triedy v inom mennom priestore. V tom prípade budete musieť vložiť tento nový menný priestor, aby ste ho mohli použiť vo vašej aplikácii, príkazom using rovnako ako hociktorý iný menný priestor.

Ďalej definujeme vlastnú triedu. Keďže C# je naozaj objektovo orientovaný jazyk, každý riadok kódu, ktorý niečo naozaj robí, je zabalený vnútri nejakej triedy. V našom prípade je to jedoduchá trieda Program:

class Program

Môžeme mať viac tried, dokonca vrámci jedného súboru. Zatiaľ potrebujeme len jednu triedu. Trieda môže obsahovať niekoľko premenných, vlastností a metód, ktoré si hlbšie priblížime neskôr. Zatiaľ postačí, keď budete vedieť, že naša trieda obsahuje len jednu metódu a nič viac. Je deklarovaná takto:

static void Main(string[] args)

Toto je zrejme ten najkomplikovanejší riadok v našom príklade, tak si ho poďme trochu rozdeliť. Prvé slovo je static. Kľúčové slovo static nám hovorí, že táto metóda by mala byť prístupná inštanciovania triedy, ale o tom viac v kapitole o treidach.

Ďalším kľúčovým slovom je void, ktoré hovorí čo by mala táto metóda vraciať. Mohlo by to byť napríklad celé číslo alebo reťazec textu, ale v tomto prípade nechceme nič vraciať (C# používa kľúčové slovo void na vyjadrenie konceptu nič).

Ďalšie slovo je Main, ktoré je jednoducho názvom našej metódy. Táto metóda je tzv. vstupným bodom našej aplikácie, to znamená, prvým úsekom kódu, ktorý sa má vykonať a v našom prípade aj jediným.

Po názve metódy môžeme v zátvorkách špecifikovať množinu argumentov. V našom prípade naša metóda prijíma jediný argument, nazvaný args. Typom argumentu je string lepšie povedané pole stringov, teda reťazcov, ale o tom viac neskôr. Ak sa nad tým zamyslíme, je to logické, pretože Windowsovské aplikácie môžeme vždy volať s voliteľným počtom argumentov. Tieto argumenty sú predávané našej hlavnej metóde ako textové reťazce.

A je to. Teraz by ste mali byť schopní porozumieť základom našej prvej C# aplikácie a takisto aj základným princípom, na ktorých stoja konzolové aplikácie.